Prijmi plnú zodpovednosť. Nič v tvojom živote nie je náhoda

Prijmi plnú zodpovednosť. Nič, čo sa ti deje v živote, nie je náhoda. Toto je veta, na ktorú väčšina ľudí reaguje odporom. „Aj rakovina? Aj keď ma niekto okradol? Aj keď zomrel niekto blízky?“ Áno. A tu je dôvod, prečo ti to neberie, ale dáva.

Zodpovednosť nie je vina

Vina sa pozerá dozadu a pýta sa „kto za to môže“. Zodpovednosť sa pozerá dopredu a pýta sa „čo s tým môžem urobiť ja“. Vina paralyzuje. Zodpovednosť hýbe.

Pokiaľ to nie je tvoja vec, nemáš s tým nič

Toto je matematika. Ak za to môžu rodičia, partner, šéf, vláda, doba — nemáš nad tým žiadnu moc. Si obeť. Ak za to môžeš ty — máš plnú moc to zmeniť. Druhá pozícia bolí, ale otvára dvere. Prvá je pohodlná, ale uzatvára cestu.

• Vzťah sa rozpadol — čo som doň ja vniesol/vniesla?
• Peniaze nie sú — aký vzorec o peniazoch v sebe nesiem?
• Zdravie zlyhalo — kde som ignoroval/a signály tela?
• Stretávam stále tých istých ľudí — čo si mnou priťahujem?

Podvedomie tvorí realitu

Realita nie je náhodný film, ktorý sa ti premieta. Je to presné zrkadlo toho, čo máš nastavené v podvedomí. Preto sa „náhody“ opakujú v rovnakých vzorcoch — partneri rovnakého typu, krachy v rovnakej fáze, problémy s rovnakou témou.

Pokiaľ to nie je tvoja vec, si obeť. Pokiaľ je to tvoja vec, si tvorca.

Prvý krok

Prestať vetu „on/ona/oni/to mi to robí“. Nahradiť ju vetou „čo robím ja, že sa mi to deje“. Tri týždne. Zmení sa nielen reč — zmení sa nervový systém. A za ním realita.